Farmakoterapia

Psychofarmaká - psychiatrické lieky - rozdeľujeme tradične podľa pôsobenia na bdelosť, na náladu a na celkové fungovanie psychiky.

Lieky účinkujúce na náladu:

Antidepresíva - (názvy účinných látok) imipramin, desipramin, amitriptylin, nortriptylin, klomipramin, maprotilin, dosulepin, citalopram, escitalopram, fluoxetin, fluvoxamin, sertralin, paroxetin, mianserin, buspiron, moklobemid, trazodon, tianeptin, mirtazapin, venlafaxin, duloxetin, milnacipran, agomelatin lieky, ktoré zlepšujú neprirodzene pokleslú náladu, pôsobia najmä na nemotivovaný smútok, plačlivosť, pocity beznádeje a prázdnoty, ale aj na úzkosť, podráždenosť a telesné príznaky depresie ako je nechutenstvo, poruchy spánku, pokles celkovej vitality. Antidepresíva pôsobia cez jednotlivé nervové prenášače v mozgu - najčastejšie serotonín a noradrenalín, prípadne dopamín a iné. Liek sám o sebe do mozgu prenášač nepridáva, len spôsobuje, že sa daný neurotransmiter po uvoľnení pomalšie  vychytáva späť do nervových buniek a môže tak dlhšie pôsobiť na synapse (spoji dvoch neurónov), prípadne to že sa prenášače pomalšie rozkladajú priamo v bunke. Účinok týchto liekov nastupuje až po 2-3 týždňoch užívania, neprinášajú bezprostrednú úľavu. Nevzniká na ne návyk, vysadzujú sa však postupne kvôli adaptácii na vysadenie. Antidepresíva nezlepšujú priemernú náladu. Antidepresíva sú málo účinné pri prirodzenej smútkovej reakcii (napr. po úmrtí blízkej osoby) a takéto reakcia by sa ani nemala liečiť liekmi.

Anxiolytiká - guaifenezin, meprobamát; diazepam, alprazolam, oxazepam, bromazepam, klonazepam - lieky proti úzkosti. pôsobia okamžite po užití, v priebehu 15-30 minút. ich účinok prestáva po tom, ako sa liek zmetabolizuje a odbúra v tele, t.j. o niekoľko hodín.  Všetky sú návykové, časom treba dávku zvyšovať, nemali by sa preto užívať viac ako 3 týždne, maximálne však 2 mesiace v kuse. pri dlhodobom užívaní majú negatívne účinky ako poruchy pamäti, dráždivosť, zhoršená tolerancia záťaže, pokles výkonnosti, úzkosť a výkyvy nálady, nesústredenosť, abstinenčné príznaky ako triaška a potenie - podobne ako napr. pri dlhodobom konzume alkoholu.

Stabilizátory nálady (tymostabilizátory) valproát, karbamazepin, lamotrigin - používané i na liečbu epilepsie lítium z novších antipsychotík: olanzapin, kvetiapin, ziprasidon, aripirazol lieky, ktoré bránia výkyvom nálady do extrémov - teda do depresie i do mánie, alebo celkovému rýchlemu kolísaniu nálady bez vonkajšej príčiny. pôsobia cez viacero nervových prenášačov a preto majú aj širšie spektrum negatívnych účinkov. platí pravidlo, že keď mal pacient s depresiami raz aj epizódu mánie, už by mal užívať stabilizátor nálady a nie len samotné antidepresíva. užívajú sa zväčša dlhodobo.

Lieky účinkujúce na bdelosť:

hypnotiká - barbital, amobarbital, hexobarbital;  glutethimid, klomethiazol; triazolam; zopiklon, zolpidem, z antidepresív - agomelatin, mirtazapin, trazodon lieky „na spanie“, pôsobia na rýchlejšie zaspávanie, väčšinou však nezachovávajú prirodzenú architektúru spánku, teda správne striedanie spánkových fáz (s výnimkou agomelatinu). ak je porucha spánku dlhodobá, po vysadení liekov sa spánok obvykle znovu zhoršuje. ak je porucha spánku v rámci iného problému (depresie, reakcie na záťaž), môžu sa hypnotiká prechodne užívať - spánok sa po celkovom zlepšení stavu upraví a je dobrý následne i bez hypnotík. psychostimulanciá amfetamin a jeho deriváty, efedrin používajú sa v liečbe hyperaktivity s poruchou pozornosti u detí

nootropiká: lieky na zlpšenie výživy a metabolizmu nervových buniek - piracetam, pyritinol ľudovo povedané „lieky na lepšiu pamäť“. používajú sa ako pomocné prípravky v liečbe demencií a v situáciách keď sú mozgové bunky extrémne namáhané (napr. po chirurgickom zákroku na mozgu). v skutočnosti pamäť nezlepšujú, len umožňujú mozgovým bunkám o niečo lepší prísun kyslíka a živín. nedá sa nimi predávkovať, v žiadnom množstve nie sú toxické.

Lieky s účinkom na súdržnosť psychických funkcií:

súlad psychických funkcií zlepšujú - antipsychotiká thioridazin, chlorpromazin, chlorprotixen, levopromazin, haloperidol, perfenazin, klozapin, amisulprid, risperidon, paliperidon, olanzapin, kvetiapin, ziprasidon, zotepin, aripiprazol, všeobecne sa používajú pri vážnych odchýlkach psychiky ako sú halucinácie, pocity prenasledovania (paranoja) či iné chorobné presvedčenia podľa ktorých pacient koná (tzv. bludy). zmierňujú chorobnú impulzivitu, výbušnosť a agresivitu na chorobnom podklade. niekedy sa používajú v nízkych dávkach na zosilnenie účinku antidepresív alebo pri ťažkej úzkosti. spektrum negatívnych účinkov je širšie, všeobecne novšie lieky sú bezpečnejšie ako staršie.

súlad psychických funkcií zhoršujú - halucinogény medicínsky sa používa iba ketamín, kedysi ako anestetikum, dnes v experimentálnej liečbe depresie (zatiaľ len vo výskume)

rozdelenie podla Švestka J. a kol.: Psychofarmaka v klinické praxi. GRADA Publishing, 1995)