Mám problém...
Hľadám odborníka
Samovražda
Niekto vo vašom okolí hovorí o samovražde - je fajn, ak dokážete dotyčného vypočuť, povzbudiť aby hovoril o svojom trápení, bez toho aby ste jeho úvahy bagatelizovali alebo hneď upadali do paniky či výčitiek. Nie vždy samovražedné úvahy vedú k samovražednému pokusu, môžu byť len prejavom potreby kontaktu a pomoci z okolia. Pokúste sa ho motivovať k návšteve psychológa alebo psychiatra, ponúknite doprovod na takéto strenutia, ak je to váš blízky, venujte mu viac času. Všeobecne platí, že väčšie riziko samovraždy je vtedy, keď je osoba zamĺkla, zjavne smutná, beznádejná, rezignovaná, alebo robí „aktivity lúčenia“ (napr. spisuje poslednú vôľu, dáva do poriadku majetkové a osobné veci a pod.) - nemusí o samovražde vôbec hovoriť. Alkohol zvyšuje riziko samovražedného konania. Ak sa vám riziko samovraždy zdá vysoké a osoba pomoc odmieta, treba sa napriek tomu obrátiť na lekársku službu prvej pomoci (155), zdravotná starostlivosť sa v takom prípade môže poskytnúť i proti vôli pacienta.
Samovražedný pokus/samovražda u blízkej osoby - vždy treba ihneď volať rýchlu záchrannú službu (155, 112), prípadne políciu (ak ide o situácie kde môže byť nutný technický zásah - napr. osoba je zamknutá v izbe, stojí na moste, na streche, odišla do lesa neznámo kam a pod.). Pomoc volajte aj keď je pacient ešte pri vedomí a zakazuje vám to - zákon nariaďuje v takom prípade ošetrenie i proti vôli pacienta. Ak je váš blízky už v bezvedomí, skontrolujte či dýcha, ak áno uložte ho do stabilizovanej polohy aby nevdýchol zvratky (pri otravách). Ak nedýcha a telo je teplé, pokúste sa o resuscitáciu dýchaním z úst do úst a podľa potreby i masážou srdca. Ak sú zjavné poranenia, previažte ranu obväzom alebo čistým kusom šatstva. Inak však okolo neupratujte a s ničím nehýbte, kvôli prípadnému policajnému vyšetrovaniu. Pokúste sa zachovať kľud a situáciu prakticky riešiť. Okrem lekárskej pohotovosti si zavolajte niekoho blízkeho s kým sa môžete porozprávať, odreagovať, kto pomôže s ostatnými problémami /napr. odvedie preč deti atď/. Ak sa neviete s prežitou situáciou následne vyrovnať, vyhľadajte psychologickú pomoc.
Aj keď sa vám zdá, že pokus je „demonštratívny“, teda bez naozajstného úmyslu ukončiť život, mal by takýto pacient absolvovať aspoň psychiatrické vyšetrenie či minimálne 24-hodinové pozorovanie v nemocnici. Riziko opakovania samovražedného pokusu je najväčšie do troch týždňov po predošlom pokuse, ak je vaša blízka osoba aj prepustená domov z nemocnice, venujte jej v tom čase väčšiu pozornosť, trávte spolu viac času.
Vy sám/sama pomýšľate na samovraždu - nezostávajte v osamotení, neuzatvárajte sa s trápením do seba. Pokým žijete, vždy existuje pomoc, vyhľadajte psychológa či psychiatra, ak na to nemáte odvahu, zverte sa niekomu inému komu dôverujete, napr. priateľovi, kňazovi, niekomu z rodiny, svojmu učiteľovi v škole. Nikdy však nezaťažujte úvahami o samovražde svoje nedospelé deti. Samovražedné myšlienky sú buď prejavom vážneho psychického ochorenia (depresia, psychóza) - tie sa dajú psychiatricky liečiť, alebo vašou búrlivou reakciou na nezvládnuté životné okolnosti - čo tiež s primeranou terapeutickou pomocou možno časom zvládnuť a ešte z toho vyťažiť hodnotnú skúsenosť pre dozretie vlastnej osobnosti. Myšlienky na samovraždu bývajú niekedy prejavom silnej agresie voči inej osobe (úvahy ako napr. „potom uvidí, ako som sa trápil, ako mi ublížila!“) - je to nezrelý mechanizmus odštiepenia agresie, ktorý škodí vám i vašim blízkym. Pomocou psychoterapie sa dá nájsť aj iná cesta.
