Relaxácie

Pod relaxáciou rozumieme fyzické i psychické uvoľnenie.  Relaxácia spolu so správnym dýchaním sú dva najúčinnejšie spôsoby neutralizácie negatívnych účinkov stresu. Relaxácia je teda komplexná protistresová reakcia. Je to psychofyziologický stav intenzívnej regenerácie organizmu, v ktorom dochádza k posilneniu imunitného systému, spomaleniu látkovej výmeny a k hĺbkovej regenerácii buniek – najmä buniek nervového systému.

Aj keď relaxácia sama naše starosti a problémy nevyrieši, ani neodstráni negatívne spomienky zasunuté v našom podvedomí, zníži ich negatívny náboj, napomáha pozitívnejšej citovej bilancii. To má nesporný psychohygienický a psychoterapeutický účinok. Relaxácia umožňuje pozrieť sa na vlastné problémy s nadhľadom a odstupom. Tým, že napomáha sebapoznaniu, adekvátnej sebareflexii, môže vystupovať ako významný prostriedok nášho osobnostného rastu, nášho smerovania k zrelosti osobnosti. Relaxačné metódy vychádzajú z poznatkov o vzájomnej súvislosti medzi trom  faktormi: psychickou tenziou, funkčným stavom vegetatívnej nervovej sústavy a napätím svalstva. Keďže tonus svalstva sa dá meniť pomocou vôle, dá sa pomocou zámernej svalovej relaxácie dosiahnuť psychické uvoľnenie a i ovplyvnenie orgánových funkcií riadených vegetatívnou nervovou sústavou. Relaxácia vyžaduje od klienta ochotu ponoriť sa do stavu uvoľnenia, obmedzenia vonkajších podnetov, koncentrácie na zadávané formulky. Prebieha zvyčajne v pohodlnej polohe, či už v sede alebo v ľahu. Medzi najznámejšie patria autogénny tréning od J.H. Schultza, Jacobsonova progresívna relaxácia alebo ďalšie techniky využívajúce imagináciu klienta.   Spomedzi relaxačných metód je metodicky dobre rozpracovaný autogénny tréning a tiež progresívna svalová relaxácia. Často sú užitočné kombinácie viacerých metód, napríklad autogénny tréning s psychodynamickou psychoterapiou, progresívna svalová relaxácia s kognitívne-behaviorálnou terapiou.