VZŤAH MEDZI PSYCHOTERAPEUTOM A KLIENTOM/PACIENTOM

Základom práce je terapeutický vzťah, ktorý sa buduje medzi klientom /pacientom/ a psychoterapeutom v rámci psychoterapeutickej situácii od prvého kontaktu medzi nimi, bez ohľadu na používaný smer alebo metódu. Tvorí nosnú konštrukciu,  základný rámec,  v ktorom liečba prebieha  a významne spoluvytvára situáciu, v ktorej psychoterapia prebieha. Tento vzťah  by mal byť postavený na vzájomnej dôvere, rešpekte a bezpečí pre pacienta. Podstatným rysom tohto vzťahu je, že pacient má dôveru v terapeutove schopnosti a v jeho ochotu mu pomôcť. Pacient musí cítíť, že terapeutovi na ňom skutočne záleží, že se o neho stará. Nevyžaduje to súhlasiť vždy s pacientom, ale skôr  pociťovaný zámer terapeuta vytrvať v úsilí o pomoc pacientovi bez ohľadu na pacientovv stav a správanie. V bezpečnom terapeutickom vzťahu sa pacient môže dostať k myšlienkam a pocitom, o ktorých  možno ani nevedel, a ktoré ho ovplyvňovali. Neuvedomované sa stáva vedomým a tým pádom prístupným skúmaniu a zmene.

Nie je to priateľský, obchodný alebo rodinný vzťah, je daný  tým, že sa odohráva v rámci psychoterapie a nie mimo nej. Vzniká v špecifickej situácií, ktorú vytvára zdravotná a psychologická či sociálna núdza človeka, ktorý sa stáva pacientom. Tento vzťah je vytvárajú kultúrne podmienené role spojené s očakávaným správaním,  osobnostné a vzťahové charakteristiky oboch, a aj situácia daná určitým druhom terapeutovej práce a druhom a závažnosťou ochorenia pacienta.

V rámci tohto vzťahu sa ukáže spôsob akým klient utvára a ovplyvňuje aj ostatné vzťahy vo svojom živote a aké skúsenosti si z týchto vzťahov nesie.  Každý máme špecifický spôsob ako si vytvárame a udržiavame vzťahy a odraz tohto sa ukáže aj v rámci vzťahu s terapeutom. Psychoterapeutický vzťah je vlastne zrkadlom bežného, každodenného sociálneho života. Je modelom  pacientovho sveta vzťahov. Samozrejme sa to nemusí ukázať hneď na začiatku, ale treba na to istý čas, aby sa to ukázalo. Psychoterapeut to citlivo vníma a poukazuje na to, a na základe toho objasňuje klientovi spôsoby ako vytvára, napomáha alebo deštruuje svoje  vzťahy.  Porozumenie týmto vzťahom sa potom stane cenným príspevkom k pochopeniu pacientových ťažkostí a problémov.

Psychoterapeutický vzťah môže byť v pacientovom živote jeden z mála, ktorý mu poskytne prijatie, dôveru a pocit bezpečia, a tým možnosť hovoriť o svojich problémoch otvorene a z hĺbky. Už tým poskytuje  tzv emočne korektívnu skúsenosť pre pacienta, ktorý sa môže naučiť v priebehu psychoterapie viac dôverovať aj iným ľuďom a vzťahom s nimi.

Tak pacient ako aj terapeut majú jasne vymedzenú zodpovednosť. Pacient musí byť úprimný a čestný, ochotný odkryť pred terapeutom často nepríjemné pocity a myšlienky, musí byť otvorený pre nový vhľad do svojich problémov, a niekedy tiež vypracovávať zadané domáce úlohy. Úlohou terapeuta je pozorne načúvať, ujasňovať, interpretovať a poukazovať na súvislosti, ktoré nemusia byť pacientovi vždy zjavné. Pomáha mu uvedomiť si, a keď je to potrebné i modifikovať určité spôsoby správania. Keďže sa jedná o vzťah partnerskej spolupráce v psychoterapeutickom procese, obaja, terapeut aj pacient, participujú na robení terapeutických rozhodnutí, vrátane rozhodnutia o ukončení liečby. Isté nároky sú teda aj na pacientovi a na psychoterapeutovi.

Nároky na pacienta:

• motivácia pacienta a ochota spolupracovať

• mal by byť pravdivý, ale aspoň snahu o pravdivosť, ochota korigovať svoj názor ak sa ukáže byť nepravdivý

• má mať istú vernosť psychoterapeutovi, aby sa psychoterapia neukončila predčasne – nie v zmysle závislosti, ale v zmysle ochoty zostať s psychoterapeutom nielen v úvodnej fázi ale aj v neskorších ťažších fázach, keď sa terapia spomaľuje, môže byť aj nepríjemná, lebo sa začínajú meniť niektoré vzorce správania – teda aj vtedy keď má klient pocit, že psychoterapeut tápa, nie je až taký dokonalý ako sa pacientovi na začiatku zdal /alebo ho takého potreboval vidieť/  

Nároky na psychoterapeuta:

• mal by byť pravdivý, alebo mať aspoň snahu o pravdivosť, ochotu korigovať svoj názor ak sa ukáže byť nepravdivý

• má byť verný pacientovi, aby sa psychoterapia neukončila predčasne

• kladný vzťah k pacientovi, ochota pomôcť, úcta  a rešpekt k nemu

• profesionalita – osobnostná zrelosť, profesionálna zručnosť, celoživotné vzdelávanie

• nezneužívanie pacienta – žiadne citové, erotické alebo sexuálne vzťahy, získavanie materiálnych výhod alebo financií nad dohodnutú odmenu v kontrakte

• nepreberanie zodpovednosti za klientovo rozhodovanie, korektná miera angažovanosti