AKO SA MÁ - NEMÁ SPRÁVAŤ PSYCHOTERAPEUT

Správanie psychoterapeuta má byť v intenciách základných pravidlách spoločenského správania a morálky. Navyše by sa mal správať aj podľa Etického kódexu psychoterapeuta.

Psychoterapeut by mal:

• základnou etickou zásadou psychoterapeuta má byť  konanie pre dobro klienta, vedome mu nepoškodiť a zachovávať dôvernosť informácií

• rešpektovať a prijať klientovo osobné tempo, jeho osobnosť a jeho život

• byť empatický voči klientovi a zaujímať sa o neho

• vedieť jasne a zrozumiteľne vysvetliť čo navrhuje, čo sa deje a čo môže nastať v psychoterapii

• vedieť preukázať svoju odbornosť a spôsobilosť vykonávať psychoterapiu

• dodržiavať etické záasady – pozri etický kódex

• dodržiavať mlčanlivosť tzv. terapeutické tajomstvo -  je zaviazaný lekárskym tajomstvom, ochranou osobných údajov klienta, ochranou osobnostnej aj telesnej intergrity klienta, a získavanie informácií je obmedzené len na terapeutický čas

• v prípade špecifických prípadov – supervízia, výpoveď pred súdom, konzultácia prípadu, výskum a publikovanie – je možné informácie z terapeutických sedení posunúť ďalej, ale za podmienky zachovania anonymity klienta a po dohode s ním

• dohodnúť a dodržiavať platobné podmienky /dohoda o cene, vystavenie účtovných dokladov ako sú faktúra alebo príjmový lístok/

• dodržiavať základné pravidlá spoločenského správania

• zabezpečiť bezpečné a dôverné prostredie

• mať dostatok času a dodržiavať základné hranice /termín, čas, miesto/

Psychoterapeut by nemal:

• stigmatizovať klienta/pacienta - vysmievať sa mu, znevažovať, nadávať alebo akýmkoľvek spôsobom znižovať jeho hodnotu

• vyvolávať neprimerané nerealistické očakávania alebo vieru v efekt a výsledky psychoterapie

• moralizovať, obviňovať, vyčítať a klásť požiadavky, ktoré klient nemôže splniť /ako podmienku pre zlepšenie zdravotného stavu či vyliečenie/

• bagatelizovať problémy klienta, brať ho „naľahko“ – „vzchopte sa, to nič nie je“ a pod.

• nevšímať si jeho obavy, pochybovať o problémoch, suicidálnych úmysloch

• zneužívať informácie, toré sa dozvie v rámci psychoterapie

• vynášať, prezrádzať informácie bez predchádzajúceho súhlasu od klienta/pacienta

• stretávať sa s klientom mimo psychoterapeutickej situácie

• využívať a zneužívať klienta pre svoje potreby /materiálne, fyzické, emocionálne/

• rozvíjať svoje vlastné problémy a zahlcovať klienta počas psychoterapie

• ponúkať sexuálne návrhy ani inak zneužívať klientovu dôveru

• dotýkať sa klienta, ak to nie je dohodnuté v kontrakte a bez jeho súhlasu

• dávať si pozor na rady, manipulovať s pacientom, rozhodovať za pacienta /hlavne v závažných rozhodnutiach/